Thomas Jefferson

Thomas Jefferson
Portrét od Rembrandta Pealea, 1800
3. prezident USA
V úrade 4. marec 1801 – 4. marec 1809
Viceprezident	Aaron Burr (1801–1805), George Clinton (1805–1809)
John Adams James Madison
2. viceprezident USA
V úrade 4. marec 1797 – 4. marec 1801
Prezident	John Adams
John Adams Aaron Burr
1. minister zahraničných vecí USA
V úrade 22. marec 1790 – 31. december 1793
Prezident	George Washington
John Jay Edmund Randolph
Biografické údaje
Narodenie	13. apríl 1743 Shadwell, Virgínia, Trinásť kolónií
Úmrtie	4. júl 1826 (83 rokov) Charlottesville, Virgínia, USA
Politická strana	Demokraticko-republikánska strana
Alma mater	The College of William & Mary
Profesia	štátnik, plantážnik, právnik
Rodina
Manželka	?
Deti	Martha Jane Mary Lucy Elizabeth Lucy Elizabeth II
Odkazy
	Thomas Jefferson (multimediálne súbory)
Politický portál  Biografický portál

Na obraze Johna Trumbulla Deklarácia nezávislosti Spojených štátov, päť mužov komisie predkladá svoju prácu Kontinentálnemu kongresu. Jefferson je najvyššia osoba v strede kladúca Deklaráciu na stôl.

Thomas Jefferson (* 13. apríl 1743, Shadwell, Virgínia, Trinásť kolónií – † 4. júl 1826, Charlottesville, Virgínia, USA) bol americký štátnik, diplomat, právnik, architekt, filozof a Otec zakladateľ, ktorý pôsobil ako tretí prezident Spojených štátov v rokoch 1801 až 1809. Vo Výbore piatich, ktorých Druhý kontinentálny kongres poveril vypracovaním Deklarácie nezávislosti, bol hlavným autorom dokumentu práve on. Po americkej vojne za nezávislosť a predtým, ako sa stal prezidentom v roku 1801, bol prvým americkým ministrom zahraničia za prezidentovania Georgea Washingtona a potom druhým viceprezidentom krajiny za prezidentovania Johna Adamsa.

Jeho spisy a obhajoba ľudských práv, vrátane slobody myslenia, prejavu a náboženstva, pomohli inšpirovať americkú revolúciu, ktorá nakoniec viedla k úspešnej americkej vojne za nezávislosť. To následne viedlo k americkej nezávislosti, ústave Spojených štátov amerických a vytvoreniu Spojených štátov amerických ako slobodného a suverénneho národa. Bol popredným zástancom demokracie, republikanizmu a individuálnych práv a vytváral formatívne dokumenty a rozhodnutia na štátnej, národnej a medzinárodnej úrovni. Počas americkej revolúcie zastupoval Virgíniu na druhom kontinentálnom kongrese, ktorý prijal Deklaráciu nezávislosti a v rokoch 1779 až 1781 pôsobil ako druhý guvernér Virgínie. V roku 1785 ho Kongres vymenoval za ministra Spojených štátov do Francúzska, kde pôsobil v rokoch 1785 až 1789. Prezident Washington ho potom vymenoval za prvého štátneho tajomníka štátu, kde pôsobil v rokoch 1790 až 1793. Počas tohto obdobia, na začiatku 90. rokov 18. storočia, Jefferson a James Madison zorganizovali Demokraticko-republikánsku stranu, aby sa postavili proti Federalistickej strane.

Jefferson a federalista John Adams sa stali priateľmi aj politickými rivalmi, slúžili v Kontinentálnom kongrese a spoločne vypracovali Deklaráciu nezávislosti. V prezidentských voľbách v roku 1796 sa umiestnil na druhom mieste, čím sa stal podľa vtedajšieho volebného postupu Adamsovým viceprezidentom. Znovu vyzval Adamsa o štyri roky neskôr, v roku 1800, a získal prezidentský úrad. V roku 1804 bol prevažnou väčšinou znovu zvolený na druhé funkčné obdobie za prezidenta. Hoci bol Jefferson podľa ústavy oprávnený uchádzať sa o tretie funkčné obdobie, nasledoval Washingtonov precedens, ktorý obmedzil jeho prezidentské obdobie na dve funkčné obdobia. Jefferson sa nakoniec s Adamsom zmieril a obaja zdieľali korešpondenciu, ktorá trvala 14 rokov. Obaja zomreli v priebehu niekoľkých hodín od seba v ten istý deň, 4. júla 1826, na 50. výročie Deklarácie nezávislosti.

Ako prezident presadzoval národné lodné a obchodné záujmy proti barbarským pirátom a agresívnej britskej obchodnej politike. Počnúc rokom 1803 presadzoval západnú expanzívnu politiku kúpou Louisiany, ktorá zdvojnásobila nárokovanú plochu krajiny. Aby uvoľnil priestor pre osídlenie, začal proces odsunu indiánskych kmeňov z novozískaného územia. V dôsledku mierových rokovaní s Francúzskom sa jeho administratíve podarilo znížiť vojenské sily a výdavky. Jeho druhé prezidentské obdobie bolo sužované domácimi problémami, vrátane procesu s bývalým viceprezidentom Aaronom Burrom. V roku 1807 sa americký zahraničný obchod zmenšil, keď Jefferson zaviedol zákon o embargu v reakcii na britské hrozby pre americkú lodnú dopravu.

Vlastnil otrokov, avšak vo svojom návrhu Deklarácie nezávislosti tiež odsúdil obchod s otrokmi a v roku 1807 podpísal zákon o zákaze dovozu otrokov. Od 90. rokov 18. storočia sa o ňom hovorilo, že mal deti od jeho otrokyne Sally Hemingsovej. Podľa vedeckého konsenzu Jefferson pravdepodobne splodil s Hemingsovou najmenej šesť detí, z ktorých štyri sa dožili dospelosti.

Po odchode z verejnej funkcie založil University of Virginia. Prezidentskí učenci a historici vo všeobecnosti chvália jeho verejné úspechy, vrátane jeho obhajoby náboženskej slobody a tolerancie, mierového získania územia Louisiana od Francúzov a úspešnej expedície Lewisa a Clarka. Neustále sa radí medzi desať najlepších prezidentov v americkej histórii, hoci o jeho vzťahu k otroctvu je stále veľká polemika.

Raný život a kariéra

Thomas Jefferson sa narodil 13. apríla 1743 na rodinnej plantáži Shadwell v britskej kolónii Virginia ako tretie z desiatich detí. Mal anglický a možno aj waleský pôvod a narodil sa ako Brit. Jeho otec, Peter Jefferson, bol plantážnik a geodet, ktorý zomrel, keď mal Jefferson štrnásť rokov; jeho matka bola Jane Randolphová. Peter Jefferson presťahoval svoju rodinu na Tuckahoe Plantation v roku 1745 po smrti Williama Randolpha III., majiteľa plantáže a Jeffersonovho priateľa, ktorý vo svojom závete menoval Petra poručníkom Randolphových detí. Jeffersonovci sa vrátili do Shadwellu v roku 1752. V roku 1753 sa Thomas zúčastnil svadby svojho strýka Fielda Jeffersona s Mary Allen Huntovou a Field sa stal jeho blízkym priateľom a raným mentorom.

Jeho otec Peter zomrel v roku 1757 a jeho majetok bol rozdelený medzi jeho synov Thomasa a Randolpha. John Harvie starší sa potom stal poručníkom 13-ročného Thomasa. Thomas zdedil približne 5 000 akrov (2 000 ha) pôdy, ktorá zahŕňala Monticello, a vo veku 21 rokov prevzal plnú právnu moc nad majetkom.

Vzdelanie a raný rodinný život

Svoje vzdelanie začal spolu s Randolphovými deťmi v Tuckahoe pod vedením tútorov. Jeho otec Peter, ktorý bol samouk a ľutoval, že nemá formálne vzdelanie, ho v piatich rokoch zapísal do anglickej školy. V roku 1752, keď mal deväť rokov, navštevoval miestnu školu vedenú škótskym presbyteriánskym ministrom a tiež začal študovať svet prírody, ktorý si obľúbil. V tom čase začal študovať latinčinu, gréčtinu a francúzštinu a zároveň sa naučil jazdiť na koni. Čítal tiež knihy zo skromnej knižnice svojho otca. V rokoch 1758 až 1760 ho vyučoval reverend James Maury neďaleko Gordonsville vo Virgínii, kde študoval históriu, vedu a klasiku, pričom navštevoval Mauryho rodinu. Neskôr sa spriatelil a spoznal rôznych amerických Indiánov, vrátane známeho náčelníka kmeňu Cherokee Ostenaca, ktorý sa často zastavoval v Shadwell, aby ho navštívili na ceste do Williamsburgu za obchodom. Počas dvoch rokov, keď bol s rodinou Mauryovcov, cestoval do Williamsburgu a bol hosťom plukovníka Johna Dandridgea, otca Marthy Washingtonovej. Vo Williamsburgu sa mladý Jefferson stretol a prišiel obdivovať o osem rokov staršieho Patricka Henryho, ktorých spájal spoločný záujem o hru na husliach.

V roku 1761 vstúpil na College of William & Mary vo Williamsburgu vo Virgínii a študoval matematiku, metafyziku a filozofiu u Williama Smalla. Pod Smallovým vedením sa stretol s myšlienkami britských empirikov, vrátane Johna Locka, Francisa Bacona a Isaaca Newtona. Small ho predstavil Georgeovi Wythemu a Francisovi Fauquierovi. Small, Wythe a Fauquier ho spoznali ako muža s výnimočnými schopnosťami a začlenili ho do svojho vnútorného kruhu, kde sa stal pravidelným členom ich piatkových večierkov, kde sa diskutovalo o politike a filozofii. Neskôr napísal, že keď tam bol, „počul viac zdravého rozumu, viac racionálnych a filozofických rozhovorov ako za celý zvyšok môjho života“.

Počas prvého ročníka na vysokej škole trávil značné množstvo času navštevovaním večierkov a tancov a nebol veľmi šetrný k výdavkom; v druhom ročníku sa zaviazal študovať pätnásť hodín denne pretože mal pocit, že v prvom ročníku premárnil čas a peniaze. Počas pôsobenia vo William & Mary sa stal členom Flat Hat Clubu, založeného v roku 1750, ktorá stále funguje v 21. storočí.

Zdokonalil sa vo francúzštine a gréčtine a v hre na husle. Promoval dva roky po nástupe, v roku 1762. Keď pracoval ako advokátsky koncipient vo svojej kancelárii, prečítal si zákon pod vedením Wythea, aby získal právnickú licenciu. Čítal tiež širokú škálu anglických klasikov a politických diel. Jefferson bol dobre sčítaný v širokej škále predmetov, ktoré spolu s právom a filozofiou zahŕňali históriu, prírodné právo, prírodné náboženstvo, etiku a niekoľko oblastí vedy vrátane poľnohospodárstva. Celkovo veľmi hlboko čerpal z filozofov. Počas rokov štúdia pod dohľadom Wytheho napísal prehľad svojich rozsiahlych textov vo svojej knihe Commonplace Book. Wythe bol ním tak ohromený, že mu neskôr odkázal celú svoju knižnicu.

V júli 1765 sa jeho sestra Martha vydala za jeho blízkeho priateľa a spolužiaka z vysokej školy Dabneyho Carra, čo ho veľmi potešilo.V októbri toho roku však smútil nad nečakanou smrťou svojej sestry Jane vo veku 25 rokov; napísal jej rozlúčkový epitaf v latinčine.

Cenil si svoje knihy a počas svojho života nazhromaždil tri veľké knižnice. Svoju prvú knižnicu, ktorá sa rozrástla na 200 zväzkov, začal montovať už v mladosti. Zahŕňal knihy, ktoré zdedil po svojom otcovi a ktoré mu zanechal George Wythe, no boli zničené, keď jeho dom v Shadwell v roku 1770 zhorel pri požiari. Jeho druhá knižnica však doplnila prvú. Do roku 1773 vzrástla na 1 250 titulov a do roku 1814 na takmer 6 500 zväzkov. Usporiadal svoju širokú škálu kníh do troch širokých kategórií zodpovedajúcich prvkom ľudskej mysle: pamäť, rozum a predstavivosť. Po tom, čo britské sily vypálili Kongresovú knižnicu počas vypaľovania Washingtonu v auguste 1814, predal svoju druhú knižnicu vláde USA za 23 950 dolárov v nádeji, že pomôže naštartovať zbierku a prestavbu Kongresovej knižnice. Použil časť výnosov na splatenie časti svojho veľkého dlhu, pričom odpustil 10 500 dolárov Williamovi Shortovi a 4 870 dolárov Johnovi Barnesovi z Georgetownu. Čoskoro však opäť začal zbierať knihy pre jeho tretiu osobnú knižnicu, a napísal Johnovi Adamsovi: „Nemôžem žiť bez kníh.“ Začal budovať svoju tretiu knižnicu s mnohými svojimi obľúbenými dielami. V čase svojej smrti o desaťročie neskôr sa knižnica rozrástla na takmer 2000 zväzkov.

Vojna za nezávislosť

Deklarácia nezávislosti

Jefferson bol hlavným autorom Deklarácie nezávislosti. Vo veku 33 rokov bol jedným z najmladších delegátov druhého kontinentálneho kongresu, ktorý sa začal v roku 1775, keď vypukla americká vojna za nezávislosť, kde sa drvivou väčšinou uprednostňovalo formálne vyhlásenie nezávislosti od Británie. Bol inšpirovaný osvietenskými ideálmi posvätnosti jednotlivca a spismi Locka a Montesquieua.

Vyhľadal Johna Adamsa, delegáta kontinentálneho kongresu z Massachusetts a začínajúceho lídra kongresu. Stali sa blízkymi priateľmi a Adams podporil Jeffersonovo vymenovanie do Výboru piatich, ktorý bol Kongresom poverený vypracovaním vyhlásenia nezávislosti. Medzi týmito piatimi boli Adams, Jefferson, Benjamin Franklin z Pensylvánie, Robert R. Livingston z New Yorku a Roger Sherman z Connecticutu. Výbor si pôvodne myslel, že dokument by mal napísať Adamas, avšak Adams presvedčil výbor, aby si vybral Jeffersona.

Počas nasledujúcich 17 dní sa radil so svojimi kolegami členmi výboru, ale väčšinu Deklarácie nezávislosti napísal izolovane medzi 11. a 28. júnom 1776, na druhom poschodí trojposchodového domu v georgiánskom štýle, ktorý si prenajímal na 700 Market Street v Center City vo Philadelphii; sídlo vtedy vlastnil Jacob Graff, murár, ktorého starí rodičia emigrovali do Philadelphie z Nemecka v roku 1741. Pri tvorbe Deklarácie značne čerpal zo svojho navrhovaného návrhu Virgínskej ústavy, z návrhu Deklarácie práv z Virgínie od Georgea Masona a z iných zdrojov. Ostatní členovia výboru urobili nejaké zmeny a konečný návrh bol predložený Kongresu 28. júna 1776.

Neskorší život

Počas americkej revolúcie bol guvernérom Virgínie (1776–1781) a neskôr americkým veľvyslancom vo Francúzsku (1785–1789). Po návrate z Francúzska sa stal prvým ministrom zahraničia vo vláde prezidenta Georga Washingtona (1790–1793). Jeho sympatie pre francúzsku revolúciu viedli k Jeffersonovmu konfliktu s Alexandrom Hamiltonom a Jefferson v roku 1793 pre tento konflikt rezignoval.

V roku 1796 kandidoval na funkciu prezidenta, ale prehral o tri hlasy s Johnom Adamsom. Druhým prezidentom sa tak stal Adams, Jefferson bol zvolený za viceprezidenta.

Po svojom zvolení za prezidenta v roku 1800 dohliadal na pokojné prevzatie moci od svojho predchodcu, kúpil od Francúzska obrovské územie Louisiany (1803) a vyslal Lewis a Clarkovu expedíciu (1804–1806) s cieľom objavovať nové územia na západe. Jefferson je často v školských učebniciach USA uvádzaný ako jeden z najväčších amerických prezidentov, hoci od polovice dvadsiateho storočia ho väčšina historikov kritizovala za neschopnosť zakročiť voči otroctvu v USA.

Ovládal päť jazykov a hlboko sa zaujímal o vedu, nové vynálezy, architektúru, náboženstvo a filozofiu. Architektonický návrh svojho domu v Charlottesville vo Virgínii si navrhol sám. Po skončení prezidentských období bol spoluzakladateľom University of Virginia. Dopisoval si tiež s mnohými významnými osobnosťami v Amerike a Európe. Hoci sám vlastnil stovky otrokov, v roku 1807 podpísal Zákon o zákaze dovozu otrokov.

V roku 1782 mu zomrela jeho manželka Martha, s ktorou bol ženatý 11 rokov. Mal s ňou šesť detí, z ktorých sa iba dve dožili dospelého veku. Jefferson zomrel v tom istom roku, mesiaci, dni aj hodine ako jeho rival John Adams.

Thomas Jefferson, George Washington, Theodore Roosevelt a Abraham Lincoln, sú vyobrazení sochárom Gutzonom Borglumom na skalnom pamätníku Mount Rushmore Memorial.

Životnú etapu Th. Jeffersona, keď bol veľvyslancom USA na kráľovskom dvore kráľa Ľudovíta XVI. v Paríži (1785 - 1789), zobrazuje francúzsko-americký hraný historický film Jefferson v Paríži (angl. "Jefferson in Paris") z roku 1995. Hlavným motívom filmu je platonický vzťah Jeffersona k taliansko-anglickej maliarke Marii Cosway-ovej a zároveň jeho milenecký vzťah s vlastnou otrokyňou Sarah (Sally) Hemingsovou. Film bol natočený režisérom Jamesom Ivorym podľa scenára britskej scenáristky Ruth Prawer Jhabvaly.

Literatúra

• KUNEC, Patrik: Thomas Jefferson : Osvietenský filozof v najvyššom úrade USA. In: Historická revue, roč. XXXI, 2020, č. 11, s. 52  – 61.

Pozri aj

• Library of Congress

Iné projekty

Commons

Wikicitáty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Thomas Jefferson
• Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Thomas Jefferson
• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Thomas Jefferson

Externé odkazy

• The Papers of Thomas Jefferson - Digital Edition (po anglicky)
  • University of Virginia Jefferson Papers (po anglicky)
  • B. L. Rayner's 1829 Life of Thomas Jefferson, an on-line etext Archivované 2009-09-24 na Wayback Machine (po anglicky)
  • "The Hobby of My Old Age": Jefferson's University of Virginia (po anglicky)
  • Quotations from Jefferson (po anglicky)
  • University of Virginia biography (po anglicky)
  • Library of Congress: Jefferson exhibition (po anglicky)
  • Library of Congress: Jefferson timeline (po anglicky)
  • Thomas Jefferson: A Resource Guide from the Library of Congress (po anglicky)
  • Thomas Jefferson's Plan for the University of Virginia: Lessons from the Lawn, a National Park Service Teaching with Historic Places (TwHP) lesson plan (po anglicky)
  • Jefferson Memorial, Washington DC (po anglicky)
• Monticello - Home of Thomas Jefferson (po anglicky)
• Poplar Forest-Thomas Jefferson's second home (po anglicky)
• "Frontline: Jefferson's blood: Chronology: The Sally Hemings story (1977), PBS Archivované 2009-01-23 na Wayback Machine (po anglicky)
• The Papers of Thomas Jefferson Archivované 2006-08-29 na Wayback Machine at the Avalon Project (po anglicky)
• Notes on the State of Virginia Archivované 2010-06-07 na Wayback Machine from American Studies at the University of Virginia. (po anglicky)
• Online catalog of Thomas Jefferson's personal library, based on the catalog of books he sold to the Library of Congress in 1815 (po anglicky)

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Thomas Jefferson na anglickej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).